Hokkaido - ako druhý najväčší japonský ostrov

Tekvica odjakživa patrila do kuchyne môjho detstva. Koniec leta a jeseň patril tekvicovému prívarku, klasika - odtrhnutá v záhrade, po ošúpaní a vybratí semienok ju moja mamina a rovnako aj babička krájali ručne na úzke pásiky. Robím ju tak tiež- môj drahý na mňa neveriacky hľadel, ako som ju dôsledne ručne krájala- "ako stredovek" - povedal. Nevadí, pri tej činnosti presne viem kam patrím a som hrdá, že ju krájam tak ako ma to naučili.
Hokkaido som objavila asi pred dvoma rokmi, ale prvý krát som sa do nej pustila pred rokom - vtedy už v mojej vlastnej kuchyni /drahý by asi protestoval že v našej/. Pre mňa je to niečo ako tekvica modernej doby. Je to s ňou také jednoduché- vezmete tú krásnu oranžovú guľu, umyjete ju, nešúpať! ,rozkrojíte, vyberiete semienka, nakrájate ako sa podarí a šup do hrnca  a o chvíľu parádna polievka.
Ale pekne poporiadku, takže tu je môj recept:

HOKKAIDO - tekvicová nového veku :)

1 krásna tekvica H
1 cibuľa
olej
bobkový list, nové korenie, červené korenie, muškátový oriešok
soľ
smotana na varenie, alebo kyslá smotana, alebo biely jogurt, alebo nič z tohoto
hrniec, šporák, tyčový mixér


Postup:

Vyberiem si tekvičku, obzriem či nie je na povrchu poškodená, odkrojím stopku, a chvostík / usušené časti ktorými bola tekvička prirastená. Tekvičku umyjem, nakoľko ju nešúpem, nechám ju chvíľu odmočiť, pošúcham po povrchu a potom ešte opláchnem. Umytú fešandu položím na dosku a rozkrojím, vyberiem vnútro(niekto odkladá aj túto časť - dá sa ešte použiť- možno niekedy napíšem ako) a tekvičku rozkrájam na menšie kocky. 

Dám si zovrieť vodu, nakoľko nemám rýchlovarnú konvicu, normálne v hrnci (neprežeňte to z množstvom vody, mamina hovorí - nie ako na obáranie svine).

Do hrnca dám olej, prípadne masť a orestujem  nakrájanú cibuľku, pridám nakrájanú tekvicu a miešam - orestujem trochu aj tekvicu - krásne vonia. Pridám 1 bobkový list, 1 nové korenie, pomeliem trochu červeného korenia a miešam. 

Tekvicu podlejem vriacou vodou tak aby nám trošku trčala z vody, prikryjem pokrievkou a môžem si ísť po svojom :). 

Neodchádzajte úplne, ale v tejto fáze polievka nepotrebuje zvláštnu pozornosť.

A teraz nastáva problematický bod receptu - dĺžka varenia - hm - varím kým nie je uvarená, v skutočnosti som na ňu naposledy zabudla, sedela , čítala a prebrala ma až nadskakujúca pokrievka. Odhadujem to na 30 minút , ja vždy skúšam tuhosť šupky - či je možné ju predeliť vidličkou. Pokiaľ nadobudnete pocit že tak toto je už ono tak ju odstavíte zo šporáku. 

Pokiaľ tento pocit nepríde - skúste test s vidličkou :). 

Jediné čo z hrnca v tejto fáze vyberám ( teda okrem varechy) je bobkový list. Všetko čo v hrnci zostane rozmixujem tyčovým mixérom na hladko. V tejto fáze pridám smotanu na varenie, alebo kyslú smotanu, alebo biely jogurt, alebo pokiaľ nechcete nič z tohoto. Tieto mliečne záležitosti polievku chuťovo zjemnia. Skúšala som všetky menované - chutilo. Pokiaľ sa vám zdá konzistencia polievky príliš hustá , skôr omáčková  kľudne si ju nariedte vodou. Po mixnutí, nariedení, alebo zjemnení ešte polievočku pekne povariť - stačí chvíľa aby zovrela a v tejto fáze ju ja solím a pridávam trochu nastrúhaného muškátového orieška.

 No a je to !

Túto polievku na tanieri ešte dotváram krutónmi / opečený chlieb / a opečenými tekvicovými semienkami /bez šupky/ :). Upozorňujem ak semienka prehrejete začnú vám strieľať po celej kuchyni ako pukance :) 

Ja si ešte dávam trošku Balsamio glaze, môj drahý sójovú omáčku ?!?!?! (keď mu to chutí...)

Dobrú chuť. :)