Masť a oškvarky

Bravčová masť je spolu s cibuľou základ kuchyne (aspoň našej). Keď som rozmýšľala čo budem cez víkend variť (a zverejňovať) masť som nemala ani na ďalekom pláne. Situáciu zmenila návšteva mäsiara a kopa slaniny týčiaca sa za pultom. No čo som mala robiť, zohnať peknú vysokú slaninu to je v dnešnej dobe niečo ako v minulosti kúpiť banány mimo Vianoc. Bravčovú masť nekupujem, ale vyrábam, ak nemám v chladničke vlastnoručne vytopenú, alebo darovanú z overeného zdroja, používam na varenie niečo iné. Táto moja "fajnovosť" má korene dávnejšie - v čase môjho prvého zamestnania. Prvé skúsenosti na poli zamestnania som nezískala nikde inde ako administratívna sila v mäsokombináte. Človek sa dozvie, naučí (odučí) v takomto prostredí kadečo. A ja som sa naučila nekupovať!!!!! (nikdy) masť v obchode. Rovnako ako by som si nikdy nekúpila  v obchode mleté mäso a ani by som si ho nedala zomlieť v mäsiarni. Dokonca som v tom období nemohla jesť ani bravčové mäso a keď som cítila vôňu pečeného mäsa - dvíhal sa mi žalúdok (toto v súčastnosti a už veľmi dávno neplatí :) ). Tradíciu vytápania masti som si však priniesla od mojich rodičov, ako dieťa som už absolvovala nejednu dedinskú zabíjačku so všetkým čo k tomu patrí. Aj neskôr keď zabíjačky neboli, masť sa vytápala aj tak, nie vo veľkom kotle na dvore, ale doma na šporáku vo veľkom hrnci:) a robia to tak dodnes :). Ako povedal môj drahý, vytápanie masti nie je žiadne veľké kulinárske umenie, ale chcem Vás inšpirovať- vytopte si masť doma, je to super univerzálna vec a najmä ako hovorili naše staré mamy- nie je nič lepšie na vytretie formy na koláčik ako bravčová masť.
Ako na to (možno to už viete a ak nie tak tu je to):


Masť a oškvarky - všetko naraz:

bravčová slanina (lepšia je vysoká)
voda
mlieko
veľký hrniec (závisí od množstva)
veľká varecha ( -//-  -//-   -//- )
sitko, naberačka, sitko 

Postup:

Zbehnite k svojmu mäsiarovi, ak žiadneho nemáte tak si urýchlene nijakého nájdite :). Pokiaľ už ho máte, skúste nech vám zoženie slaninu - peknú vysokú. Poviem Vám tajomstvo, ktoré mi povedal jeden starý mäsiar- na vytápanie masti je najlepšia slanina z prasnice - vyzretá z takej bude masť najlepšia. Žiaľ odkedy nepracujem blízko zdroja - takúto slaninu som nikde nezohnala :(.
Množstvo slaniny nepíšem zámerne, ale pokiaľ ste masť ešte nerobili, aby ste mali šajnu (predstavu) o množstvách, tak my sme teraz kúpili 4,2 kg slaniny (veru kúpili sme všetkú čo mali) a vyrobili sme 4 sedemdecové poháre (zaváraninové).

Slaninu si umyjeme v studenej vode (vždy umývam mäso pred varením, tiež vám to odporúčam nakoľko viem čo všetko absolvuje než príde ku Vám domov). Po umytí dávam na sitko odtiecť od vody. Slaninku si nakrájame na rovnaké kocky (približne), nie príliš malé (2 x 2 cm) a dáme si ju do hrnca (my sme spomínané množstvo robili v dvoch hrncoch). Do hrncov nalejeme trochu vody ( asi tak 2cm ) na dno kým sa nám slaninka trošku vytopí, aby sa nám nepripiekla, ale je potrebné slaninku aj miešať (takmer sústavne) hlavne zo začiatku.












Miešame a miešame a miešame, slaninka nám začne meniť konzistenciu, najskôr vyzerá ako slanina, potom začína meniť farbu akoby sklovitela (ak neviete čo to je-uvidíte na fotkách). Určite zistíte že už sa Vám slaninka škvarí, neodparuje sa už voda (nie je para nad hrncom) a pení sa masť a oškvarky začínajú hnednúť.


Vytápame na miernom ohni aby sme ju nespálili. Ak je to už v takomto stave masť začneme odoberať- naberačkou ju nalievame cez hustejšie sitko (kovové) do sklenenej, smaltovanej, porcelánovej nádoby (masť je veľmi horúca preto žiaden plast) v ktorej masť uskladníte.(praktické sú zaváraninové poháre, ktoré sa v pohode zmestia do chladničky).

Masť odoberáme postupne vždy tak aby sa nám oškvarky mali v čom smažiť, teda boli ponorené do polovice. Ak sú oškvarky vytopené, pekné zlatohnedé, odoberieme masť aby ostalo trochu (do polovice oškvarkov- 1 cm asi) a na oškvarky do hrnca nalejeme 1dcl - 1,5 dcl mlieka.

Teraz to vyzerá bielo a čudne, ale nepodliehame panike a pokračujeme vo vytápaní (nebojte sa ono sa to vyčíri). Toto čáry máry s mliekom sa robí aby boli oškvarky lepšie (že vraj, ale nakoľko ich nejem neviem posúdiť). Takže pražíme do vyčírenia a trošku dlhšie , samozrejme miešame. Keď je všetko číre a oškvarky sú krásne (nie uhlíky čierne) ostavíme hrniec a precedíme cez sitko do nádoby. Sitko (ako ste už iste zistili) potrebujeme na zachytenie tých malých odpadnutých hnedých vecí z oškvariek. Dávajte si prosím pozor všetko je veľmi klzké-mastné a horúce. Oškvarky preklopíme na sitko a necháme ešte odkvapkať od masti.

Masť (odoberaná počas vytápania) má zlatú farbu- asi ako agátový med, samozrejme zbytková masť(tá ktorá ostala po vyliatí mlieka) je o niečo tmavšia asi ako horský med. Masť si nechajte vychladnúť - v procese chladnutia mení farbu, z čírej sa stáva zakalená až biela. Oškvarky si osolte a môžete jesť, alebo si ich po vychladnutí odložiť do chladu a upiecť si pagáče, alebo spraviť nátierku.
Bola to fuška, ale stálo to za to ! Nezabudnite vetrať, alebo vytápať na dvorčeku. :)

P.S. Slanina je veľmi nefotogenická záležitosť :)))

Pirohy ako som ich nepoznala

Bryndzové pirohy spolu s bryndzovými haluškami to bola klasika, ktorá od nepamäti u nás doma oslavovala našu slovenskú bryndzu. Bryndzové pirohy boli odjakživa pripravované so zemiakového cesta a plnené bryndzou, navrchu nechýbala smotana a opražená slaninka. To boli jediné pirohy ktoré sa u nás pirohami nazývali- nič iné neprichádzalo do úvahy. Pohŕdavo sme počúvali o akýchsi "pirohoch" z obyčajného rezancového cesta, ktoré sme v duchu zaraďovali do priehradky - náhražka.

Všetko sa to razom zmenilo keď som zavítala na návštevu rodinky môjho drahého, kde som v rámci slušnej výchovy (vďaka drahí rodičia :) ) ochutnala iné  pirohy (tie z rezancového cesta) a moje predsudky sa zrútili ako domček z karát. Neuveriteľná (pre mňa doslova nespojiteľná) kombinácia tohoto cesta s plnkou z varených zemiakov mi spôsobil pažravosť ťažko potláčanú (zbohom dobrá výchova). Nedalo sa nič robiť a bolo nutné tieto pirohy mnou rehabilitovať.

Rehabilitované pirohy

Cesto:

500 g hrubej múky

1 vajíčko

soľ

voda

Plnka:

4 - 5 ks zemiakov

4 ks cibule (dľa chuti)

olej/maslo/masť

Na vrch:

biely jogurt/smotana

cibuľa/slaninka :) (na čo sa cítite)

doska na vaľkanie cesta, valček na cesto, hrniec, panvica, vareška

Postup:

Pekné zemiačiky rovnakej veľkosti (približne) si poumývame a dáme (aj so šupkou- nešúpať) variť do hrnca s vodou. Varíme do mäkka - ošúpeme a roztlačíme vidličkou (najlepšie v tanieri).

Cibuľky si ošúpeme a nakrájame (ďakujem drahý, že si slzil za mňa). Na panvičke si rozpálime nami vybraný tuk(olej/maslo/masť) a opražíme si cibuľky (zas do ružova) :) . Keď nám cibuľka trošku ochladne pridáme ju k roztlačeným zemiakom a premiešame - jemne osolíme (ako kto ľúbi). 

Tanier s plnkou(to čo sme robili doteraz) si odložíme aby nám nezavadzal pri doske.

Na dosku si nasypeme do kopčeka múku, urobíme jamku šupneme do nej vajíčko (bez škrupiny) osolíme a miesime, pridávame vodu a miesime, pridávame vodu a miesime a miesime. Vznikne nám cesto ako na rezance :))), ani ja som predtým cesto na rezance nerobila, ale vedela som že cesto má byť husté, hutné, ale také aby sa nelepilo na dosku.

Keď máme cesto dobre vypracované začneme vaľkať - musím povedať, že je to trošku fuška. Ja som si cesto rozdelila na dve časti lebo som sa nezmestila na dosku. Vaľkáme na tenko, ja som cez cesto spozorovala kresbu dreva na doske (halucinácia z únavy od vaľkania) :). Keď sme spokojní s hrúbkou cesta (alebo už nevládzeme ďalej), vyberieme si aký tvar chceme dať našim pirohom. Ak chcete polmesiace (ako som robila ja) vezmite si pohárik (koňakový som použila), ak vám stačia trojuholníky alebo štvorce - vystačíte si s nožom. Z cesta si vykrajujeme či už za pomoci pohárika, alebo noža kruhy, obdĺžniky, alebo štvorce ľubovolnej veľkosti (berte do úvahy veľkosť vašich hrncov). 

Pracujeme dokiaľ máme s čím. Na vykrojené cesto ukladáme plnku (z taniera), prehneme cesto na polovicu a popritláčam kraje (vidličkou).

Pirohy varíme v posolenej vode pokým nám nevyplávu na povrch a ešte chvíľku. Podávame s jogurtom(odporúčam biely, ale ak máte chuť experimentovať- príchutiam sa medze nekladú), alebo smotanou a opečenou cibuľkou alebo aj slaninkou.

Dobrú chuť! :)

Sušienky KOKA - kokosové retro

Žltá papierová krabica s obrázkom kokosového orechu a vo vnútri celofánový sáčok a v ňom príliš málo kokosových sušienok :) to sú koka sušienky. Keď som natrafila na recept na internete bola som veľmi potešená. 

Nie, nie je to môj recept, našla som ho na  tomto blogu: http://unasnakopecku.blogspot.sk. 

Receptov na KOKA sušienky je plný internet, ale čo mi vadí na väčšine zverejnených receptoch je, že maslo nahrádzajú margarínmi. Dôvod prečo piecť sušienky, keksy a koláče doma je hlavne v mojom prípade snaha vyhnúť sa stuženým rastlinným tukom, ktoré povedzme si pravdu nie sú nič moc spolu s rôznymi dochucovadlami, farbivami a inými E...E...E.

Keďže sa nám blíži jeseň, teda už je vlastne tu  treba si do zásoby napiecť sušienok k čaju alebo kávičke :). Pokiaľ z akéhokoľvek dôvodu nemôžete jesť kakao (ľudia trpiaci dnou) môžete kakao v sušienkach úplne vynechať, alebo ho nahradiť napríklad škoricou (skúšali sme - sú super také vianočné- niet nad vianočnú atmosféru uprostred júna :)) ).

Takže tu je recept na 1 dávku , ja vždy robím sušienky z 1 a pol dávky.

KOKA maslové sušienky

100 g kokosu

240 g hladkej múky

220 g masla

1 žĺtok

120 g cukru (ja dávam trošku menej, ale ako komu chutí :) )

3 polievkové lyžice kakaa

štipka soli

vidlička, papier na pečenie, plech

Postup:

Maslo si hodnú chvíľu pred samotným začiatkom vyberieme z chladničky. Zmiešame si všetky sypké zložky uvedené v recepte (múka, kokos, cukor, kakao a štipku soli) Akonáhle to vyzerá všade rovnako pridáme maslo a žĺtko.Vypracujeme na parádnu hmotu, čím viac miesime tým nám to ide lepšie :). Z hmoty si môžeme vytvarovať valec, guľu , alebo akýkoľvek ľubovoľný tvar. 

Na plech dáme papier na pečenie a z nášho valca, gule, alebo tvaru si odštipujeme približne rovnaké množstvo z ktorého tvarujeme guľôčky a ukladáme ich na plech. Veľkosť guľky si určite sami, moje sa ku koncu zväčšujú nakoľko sa toho chcem už zbaviť :). Nechávame si medzi nimi dostatočnú vzdialenosť. Ak máme plech zaplnený, vezmeme si vidličku a roztláčame ich do plackovitého tvaru.

Pečiem ich na 190°C asi 10 minút. Keď disponujete teplovzdušnou rúrou môžeme piecť na dvoch plechoch súčasne. Kuchyňou sa šíri vôňa Karibiku :) Po upečení ich nechávam trochu vychladnúť na plechu, za horúca sú príliš krehké. Uvarme si čaj a vychutnajme si kokosky - mňam :)           P.S. mimochodom v šálke (na fotke) nie je namrvená sušienka, ale kúsky sypaného tureckého čaju ktorý mi uvaril môj drahý :)

Klasika školských jedální -žemľovka

Mnoho ľudí má voči žemľovke averziu získanú počas povinnej školskej dochádzky. Školská jedáleň to bolo státie v rade pred okienkom za ktorým nám teta kuchárka (poväčšine pani v bielej zástere a v ortopedickej obuvi)  obrovskou naberačkou pridelila kusisko z obrovského plechu. 

Fascinovalo ma všetko to "nadrozmerno" za tým okienkom - obrovské hrnce, bezodné naberačky, velikánske varechy, plechy a tety kuchárky. 

Žemľovke som dala druhú šancu a upravila si ju podľa svojej chuti- podľa vzorca- všetko čo mám rada a tak vznikla táto žemľovka.

Žemľovka, alebo vianočkovka 

1 ks vianočky (350-450 g) 
250 g tvarohu
1 kompót archívnych marhúľ (to sú marhule, ktoré boli zavarené pomerne dávno teda sú veľmi mäkké a šťava okolo nich je úplne želatínová) dá sa samozrejme použiť akékoľvek ovocie podľa chuti - jablká, slivky...
3 žĺtka ( môže byť aj menej - ja som potrebovala 3 bielka tak čo so žĺtkami ? :) )
3 bielka
2 dcl mlieka
cukor
maslo
škorica
nádoba na pečenie

Postup:

Nakrájate si vianočku na rovnako hrubé kúsky (mne ju nakrájal drahý a nezaprel v sebe romantika - viď foto :) ). Vajíčka si rozbijete - oddelíte žĺtka do jednej a bielka do druhej misky. K žĺtkam (píše mi to tu, že vraj sa to píše správne žĺtkom, ale mne to nijak neleze do úst) pridáme mlieko a spolu prešľaháme vidličkou. Bielka odložíme do chladničky- zatiaľ(aby sme ich tam nezabudli). Tvaroh si premiešame s trochou cukru (zámerne nepíšem množstvá - kto koľko ľúbi) a škoricou - samozrejme mletou (platí to čo pri cukre). Otvoríme si náš archívny kompót (alebo si pripravíme obľúbené ovocie).

Nádobu v ktorej budeme žemľovku piecť si potrieme maslom. Kúsky vianočky si namáčame do zmesi žĺtok, mlieka a ukladám ich do nádoby (použite všetko logické myslenie a obratnosť získanú pri skladaní puzzle :) ) tak aby bolo dno úplne zakryté.

Ak máme uloženú súvislú vrstvu navrstvíme na ňu tvaroh a na vrstvu tvarohu poukladáme(poroztierame) ovocie a pokračujeme s vrstvením vianočky namočenej v zmesi žĺtok a mlieka. Pokračujeme vo vrstvení pokiaľ nám to nádoba dovolí (ja som tu skončila). Na vrchnú vrstvu poukladáme kúsky masla a dáme piecť do vyhriatej rúry na 200 C na 20 minút.

Keď zostane do konca nášho času 5 minút (teda v 15-stej minúte pečenia:) ), vyberieme bielka z chladničky - prisypeme si o nich asi 1 polievkovú lyžicu práškového cukru (môžete aj dve) a vyšľaháme z bielkov tuhý sneh. Vyberieme z rúry našu žemľovku a bielkový sneh roztrieme rovnomerne na povrch a vrátime späť do rúry. 

Zapekáme ešte asi 5 minút - pokiaľ nám sneh jemne nezružovie (tak sa to tuším hovorí i keď ružová to podľa mňa celkom nie je). 

Vyberieme z rúry a môžeme servírovať (ja som nechala trošku vychladnúť)- veľmi nepopulárny krok u hladnej časti domácnosti.

Dobrú chuť ! :)

Bruschetta- večera s letnou atmosférou - aj keď len na tanieri

Sezóna paradajok to bolo pre mňa to pravé leto. Nebolo nad maslový chlieb s paradajkou odtrhnutou v záhrade. Tá parádna vôňa! Pamätám si aj naše prázdninové výlety na kúpalisko, babička natrela rožky s maslom, zabalila paradajky a hurá autobusom na kupko. Nepamätám si na nekonečnú cestu autobusom, ani na teplo, ale pamätám si rožky s rozpusteným maslom oblepené servítkou a horúce popučené paradajky -tak chutilo kúpalisko. :)

Bruschetta prišla do mojej kuchyne ( našej kuchyne )až o veľa neskôr s mojim drahým. :)

Raňajky, alebo ľahšia večera v letnom štýle - to je bruschetta - špecialitka môjho drahého, ktorú mi pripravuje sám.(verím že to tak u nás zostane :) ).

Keďže občas nazerám ponad jeho plece, teda skôr popod jeho pazuchu tak ten recept VIEM :) 

Bruschetta môjho drahého :)

7 pekné zrelých tvrdších paradajok

1 červená cibuľka (je jemnejšia ako klasická žltá)

3 strúčiky cesnaku

čerstvá bazalka

olivový olej

soľ

ostrý nôž, doska na krájanie, sitko(že vraj treba), miska na bruschettu

Postup:

Paradajky umyjeme, ostrým nožom nakrájame na malé kocky a necháme chvíľu na sitku stiecť od prebytočnej šťavy (že vraj treba), rovnako na jemno nakrájame aj cibuľku a primiešame k odkvapkaným paradajkám. Cesnak prelisujeme k paradajkám, cibuľke a pridáme na jemno nakrájané lístky čerstvej bazalky a olivový olej. Všetko spolu premiešame aby to vyzeralo rovnomerne. 

Podávame na opečenom chlebíku - teda my si náš kváskový chlebík ogrilujeme na suchej grilovacej panvici. 

A pozor - solíme až na chlebíku - inak pustí šťavu skôr a to by sme predsa nechceli! :).

Viete čo, dajte si Bruschettu radšej na večeru - môžete si k tomu dopriať pohár vína, alebo aj dva :)

Pekný večer :)