Sušienky KOKA - kokosové retro

Žltá papierová krabica s obrázkom kokosového orechu a vo vnútri celofánový sáčok a v ňom príliš málo kokosových sušienok :) to sú koka sušienky. Keď som natrafila na recept na internete bola som veľmi potešená. 

Nie, nie je to môj recept, našla som ho na  tomto blogu: http://unasnakopecku.blogspot.sk. 

Receptov na KOKA sušienky je plný internet, ale čo mi vadí na väčšine zverejnených receptoch je, že maslo nahrádzajú margarínmi. Dôvod prečo piecť sušienky, keksy a koláče doma je hlavne v mojom prípade snaha vyhnúť sa stuženým rastlinným tukom, ktoré povedzme si pravdu nie sú nič moc spolu s rôznymi dochucovadlami, farbivami a inými E...E...E.

Keďže sa nám blíži jeseň, teda už je vlastne tu  treba si do zásoby napiecť sušienok k čaju alebo kávičke :). Pokiaľ z akéhokoľvek dôvodu nemôžete jesť kakao (ľudia trpiaci dnou) môžete kakao v sušienkach úplne vynechať, alebo ho nahradiť napríklad škoricou (skúšali sme - sú super také vianočné- niet nad vianočnú atmosféru uprostred júna :)) ).

Takže tu je recept na 1 dávku , ja vždy robím sušienky z 1 a pol dávky.

KOKA maslové sušienky

100 g kokosu

240 g hladkej múky

220 g masla

1 žĺtok

120 g cukru (ja dávam trošku menej, ale ako komu chutí :) )

3 polievkové lyžice kakaa

štipka soli

vidlička, papier na pečenie, plech

Postup:

Maslo si hodnú chvíľu pred samotným začiatkom vyberieme z chladničky. Zmiešame si všetky sypké zložky uvedené v recepte (múka, kokos, cukor, kakao a štipku soli) Akonáhle to vyzerá všade rovnako pridáme maslo a žĺtko.Vypracujeme na parádnu hmotu, čím viac miesime tým nám to ide lepšie :). Z hmoty si môžeme vytvarovať valec, guľu , alebo akýkoľvek ľubovoľný tvar. 

Na plech dáme papier na pečenie a z nášho valca, gule, alebo tvaru si odštipujeme približne rovnaké množstvo z ktorého tvarujeme guľôčky a ukladáme ich na plech. Veľkosť guľky si určite sami, moje sa ku koncu zväčšujú nakoľko sa toho chcem už zbaviť :). Nechávame si medzi nimi dostatočnú vzdialenosť. Ak máme plech zaplnený, vezmeme si vidličku a roztláčame ich do plackovitého tvaru.

Pečiem ich na 190°C asi 10 minút. Keď disponujete teplovzdušnou rúrou môžeme piecť na dvoch plechoch súčasne. Kuchyňou sa šíri vôňa Karibiku :) Po upečení ich nechávam trochu vychladnúť na plechu, za horúca sú príliš krehké. Uvarme si čaj a vychutnajme si kokosky - mňam :)           P.S. mimochodom v šálke (na fotke) nie je namrvená sušienka, ale kúsky sypaného tureckého čaju ktorý mi uvaril môj drahý :)

Klasika školských jedální -žemľovka

Mnoho ľudí má voči žemľovke averziu získanú počas povinnej školskej dochádzky. Školská jedáleň to bolo státie v rade pred okienkom za ktorým nám teta kuchárka (poväčšine pani v bielej zástere a v ortopedickej obuvi)  obrovskou naberačkou pridelila kusisko z obrovského plechu. 

Fascinovalo ma všetko to "nadrozmerno" za tým okienkom - obrovské hrnce, bezodné naberačky, velikánske varechy, plechy a tety kuchárky. 

Žemľovke som dala druhú šancu a upravila si ju podľa svojej chuti- podľa vzorca- všetko čo mám rada a tak vznikla táto žemľovka.

Žemľovka, alebo vianočkovka 

1 ks vianočky (350-450 g) 
250 g tvarohu
1 kompót archívnych marhúľ (to sú marhule, ktoré boli zavarené pomerne dávno teda sú veľmi mäkké a šťava okolo nich je úplne želatínová) dá sa samozrejme použiť akékoľvek ovocie podľa chuti - jablká, slivky...
3 žĺtka ( môže byť aj menej - ja som potrebovala 3 bielka tak čo so žĺtkami ? :) )
3 bielka
2 dcl mlieka
cukor
maslo
škorica
nádoba na pečenie

Postup:

Nakrájate si vianočku na rovnako hrubé kúsky (mne ju nakrájal drahý a nezaprel v sebe romantika - viď foto :) ). Vajíčka si rozbijete - oddelíte žĺtka do jednej a bielka do druhej misky. K žĺtkam (píše mi to tu, že vraj sa to píše správne žĺtkom, ale mne to nijak neleze do úst) pridáme mlieko a spolu prešľaháme vidličkou. Bielka odložíme do chladničky- zatiaľ(aby sme ich tam nezabudli). Tvaroh si premiešame s trochou cukru (zámerne nepíšem množstvá - kto koľko ľúbi) a škoricou - samozrejme mletou (platí to čo pri cukre). Otvoríme si náš archívny kompót (alebo si pripravíme obľúbené ovocie).

Nádobu v ktorej budeme žemľovku piecť si potrieme maslom. Kúsky vianočky si namáčame do zmesi žĺtok, mlieka a ukladám ich do nádoby (použite všetko logické myslenie a obratnosť získanú pri skladaní puzzle :) ) tak aby bolo dno úplne zakryté.

Ak máme uloženú súvislú vrstvu navrstvíme na ňu tvaroh a na vrstvu tvarohu poukladáme(poroztierame) ovocie a pokračujeme s vrstvením vianočky namočenej v zmesi žĺtok a mlieka. Pokračujeme vo vrstvení pokiaľ nám to nádoba dovolí (ja som tu skončila). Na vrchnú vrstvu poukladáme kúsky masla a dáme piecť do vyhriatej rúry na 200 C na 20 minút.

Keď zostane do konca nášho času 5 minút (teda v 15-stej minúte pečenia:) ), vyberieme bielka z chladničky - prisypeme si o nich asi 1 polievkovú lyžicu práškového cukru (môžete aj dve) a vyšľaháme z bielkov tuhý sneh. Vyberieme z rúry našu žemľovku a bielkový sneh roztrieme rovnomerne na povrch a vrátime späť do rúry. 

Zapekáme ešte asi 5 minút - pokiaľ nám sneh jemne nezružovie (tak sa to tuším hovorí i keď ružová to podľa mňa celkom nie je). 

Vyberieme z rúry a môžeme servírovať (ja som nechala trošku vychladnúť)- veľmi nepopulárny krok u hladnej časti domácnosti.

Dobrú chuť ! :)

Bruschetta- večera s letnou atmosférou - aj keď len na tanieri

Sezóna paradajok to bolo pre mňa to pravé leto. Nebolo nad maslový chlieb s paradajkou odtrhnutou v záhrade. Tá parádna vôňa! Pamätám si aj naše prázdninové výlety na kúpalisko, babička natrela rožky s maslom, zabalila paradajky a hurá autobusom na kupko. Nepamätám si na nekonečnú cestu autobusom, ani na teplo, ale pamätám si rožky s rozpusteným maslom oblepené servítkou a horúce popučené paradajky -tak chutilo kúpalisko. :)

Bruschetta prišla do mojej kuchyne ( našej kuchyne )až o veľa neskôr s mojim drahým. :)

Raňajky, alebo ľahšia večera v letnom štýle - to je bruschetta - špecialitka môjho drahého, ktorú mi pripravuje sám.(verím že to tak u nás zostane :) ).

Keďže občas nazerám ponad jeho plece, teda skôr popod jeho pazuchu tak ten recept VIEM :) 

Bruschetta môjho drahého :)

7 pekné zrelých tvrdších paradajok

1 červená cibuľka (je jemnejšia ako klasická žltá)

3 strúčiky cesnaku

čerstvá bazalka

olivový olej

soľ

ostrý nôž, doska na krájanie, sitko(že vraj treba), miska na bruschettu

Postup:

Paradajky umyjeme, ostrým nožom nakrájame na malé kocky a necháme chvíľu na sitku stiecť od prebytočnej šťavy (že vraj treba), rovnako na jemno nakrájame aj cibuľku a primiešame k odkvapkaným paradajkám. Cesnak prelisujeme k paradajkám, cibuľke a pridáme na jemno nakrájané lístky čerstvej bazalky a olivový olej. Všetko spolu premiešame aby to vyzeralo rovnomerne. 

Podávame na opečenom chlebíku - teda my si náš kváskový chlebík ogrilujeme na suchej grilovacej panvici. 

A pozor - solíme až na chlebíku - inak pustí šťavu skôr a to by sme predsa nechceli! :).

Viete čo, dajte si Bruschettu radšej na večeru - môžete si k tomu dopriať pohár vína, alebo aj dva :)

Pekný večer :)

Hokkaido - ako druhý najväčší japonský ostrov

Tekvica odjakživa patrila do kuchyne môjho detstva. Koniec leta a jeseň patril tekvicovému prívarku, klasika - odtrhnutá v záhrade, po ošúpaní a vybratí semienok ju moja mamina a rovnako aj babička krájali ručne na úzke pásiky. Robím ju tak tiež- môj drahý na mňa neveriacky hľadel, ako som ju dôsledne ručne krájala- "ako stredovek" - povedal. Nevadí, pri tej činnosti presne viem kam patrím a som hrdá, že ju krájam tak ako ma to naučili.
Hokkaido som objavila asi pred dvoma rokmi, ale prvý krát som sa do nej pustila pred rokom - vtedy už v mojej vlastnej kuchyni /drahý by asi protestoval že v našej/. Pre mňa je to niečo ako tekvica modernej doby. Je to s ňou také jednoduché- vezmete tú krásnu oranžovú guľu, umyjete ju, nešúpať! ,rozkrojíte, vyberiete semienka, nakrájate ako sa podarí a šup do hrnca  a o chvíľu parádna polievka.
Ale pekne poporiadku, takže tu je môj recept:

HOKKAIDO - tekvicová nového veku :)

1 krásna tekvica H
1 cibuľa
olej
bobkový list, nové korenie, červené korenie, muškátový oriešok
soľ
smotana na varenie, alebo kyslá smotana, alebo biely jogurt, alebo nič z tohoto
hrniec, šporák, tyčový mixér


Postup:

Vyberiem si tekvičku, obzriem či nie je na povrchu poškodená, odkrojím stopku, a chvostík / usušené časti ktorými bola tekvička prirastená. Tekvičku umyjem, nakoľko ju nešúpem, nechám ju chvíľu odmočiť, pošúcham po povrchu a potom ešte opláchnem. Umytú fešandu položím na dosku a rozkrojím, vyberiem vnútro(niekto odkladá aj túto časť - dá sa ešte použiť- možno niekedy napíšem ako) a tekvičku rozkrájam na menšie kocky. 

Dám si zovrieť vodu, nakoľko nemám rýchlovarnú konvicu, normálne v hrnci (neprežeňte to z množstvom vody, mamina hovorí - nie ako na obáranie svine).

Do hrnca dám olej, prípadne masť a orestujem  nakrájanú cibuľku, pridám nakrájanú tekvicu a miešam - orestujem trochu aj tekvicu - krásne vonia. Pridám 1 bobkový list, 1 nové korenie, pomeliem trochu červeného korenia a miešam. 

Tekvicu podlejem vriacou vodou tak aby nám trošku trčala z vody, prikryjem pokrievkou a môžem si ísť po svojom :). 

Neodchádzajte úplne, ale v tejto fáze polievka nepotrebuje zvláštnu pozornosť.

A teraz nastáva problematický bod receptu - dĺžka varenia - hm - varím kým nie je uvarená, v skutočnosti som na ňu naposledy zabudla, sedela , čítala a prebrala ma až nadskakujúca pokrievka. Odhadujem to na 30 minút , ja vždy skúšam tuhosť šupky - či je možné ju predeliť vidličkou. Pokiaľ nadobudnete pocit že tak toto je už ono tak ju odstavíte zo šporáku. 

Pokiaľ tento pocit nepríde - skúste test s vidličkou :). 

Jediné čo z hrnca v tejto fáze vyberám ( teda okrem varechy) je bobkový list. Všetko čo v hrnci zostane rozmixujem tyčovým mixérom na hladko. V tejto fáze pridám smotanu na varenie, alebo kyslú smotanu, alebo biely jogurt, alebo pokiaľ nechcete nič z tohoto. Tieto mliečne záležitosti polievku chuťovo zjemnia. Skúšala som všetky menované - chutilo. Pokiaľ sa vám zdá konzistencia polievky príliš hustá , skôr omáčková  kľudne si ju nariedte vodou. Po mixnutí, nariedení, alebo zjemnení ešte polievočku pekne povariť - stačí chvíľa aby zovrela a v tejto fáze ju ja solím a pridávam trochu nastrúhaného muškátového orieška.

 No a je to !

Túto polievku na tanieri ešte dotváram krutónmi / opečený chlieb / a opečenými tekvicovými semienkami /bez šupky/ :). Upozorňujem ak semienka prehrejete začnú vám strieľať po celej kuchyni ako pukance :) 

Ja si ešte dávam trošku Balsamio glaze, môj drahý sójovú omáčku ?!?!?! (keď mu to chutí...)

Dobrú chuť. :)