Nepečené sladkosti :)

Pred niekoľkými rokmi som sa rozhodla najbližším priateľom rozdávať počas Vianoc niečo osobné čo som sama vyrobila. Rozhodla som sa vyrobiť niekoľko typov sladkých nepečených bonbónov, ktoré som balila do papierového košíka a celé som to zabalila do celofánu. Každý takýto košíček bol previazaný mašľou a označený menovkou obdarovaného, ktorým bolo medovníkové srdiečko na ktoré som zdobiacou hmotou napísala meno. No poviem Vám moje predstavy o realizácii boli silno romantické, že však pohoda to dám. No jasné že som to dala, ale to bolo prvý a posledný krát :). Vybrala som si päť typov - kávové zrná (mini rozmer), gaštanové štvorčeky, kokosové guľky, niečo čokoládové, orieškové a najväčší masaker - kornútky z bielej hmoty plnené čokoládovým horkým krémom. Všetky tieto cukrovinky boli mini rozmerov a bol to fakt zaberák. Obrovským zadosťučinením mi boli reakcie mojich priateľov ktorí sa z takýchto darčekov skutočne potešili (naša milá susedka sa dokonca dojala k slzám :)). Musím Vám povedať, že sa všetci jednohlasne  zhodli že tie biele kornútky s horkou čokoládovou plnkou boli fakt perfektné - nabudúce ich môže byť aj viac. Som ich hneď uviedla do obrazu, že zabudnite na kornútky - nebudú, proste nikdy !!! A ani neboli a zatiaľ sa na ne ani nechystám - takže nebude to dnes o  ich :) (dodnes si pamätám na tú odporne lepkavú snehobielu hmotu ktorú som len, lenže nevyhodila z okna.

Tento rok som nepečené cukrovinky urobila pri príležitosti Mikuláša. Inšpiráciou mi bol recept Chez Lucie ktorej "čokoládové lanýže" mi vohnali slinky do úst a musela som ich hneď vyskúšať a druhou inšpiráciou mi bolo gaštanové pyré ktoré som mala vlastnoručne urobené :) (to je kapitola sama o sebe). Takže dnes "len" dva druhy :).

Čokoládové kopčeky

200 g 70% čokolády

100 ml šľahačkovej smotany

25 g masla

2 lyžice Amaretta (my sme dávali trošku viac :))

sekané orechy (na obalenie kopčekov)

Postup:

Rozlámanú čokoládu si vložíme do misky (odporúčam do skla, aby sa dala v prípade potreby nahriať nad parou). Smotanu s maslom si privedieme do varu (opatrne aby nevykypela) a vylejeme na čokoládu, miešame (najlepšie stierkou) až kým sa čokoláda nerozpustí (v prípade potreby nahrejte nad parou, až kým sa čokoláda neroztopí). Ak máme všetko roztopené a dobre premiešané vlejeme Amaretto zamiešame a dáme vychladnúť (zakryté-aby nenapáchlo) do chladničky. Ja som to najprv dala na balkón- bolo chladno a potom som to šupla rovno do mrazničky (len kým to stuhne). Priznám sa nevedela som ako na ne, tak som si zo stuhnutej hmoty lyžičkou vylamovala kúsky vo veľkosti bonbónov a obaľovala  ich v sekaných orechoch. Skúšala som ich spočiatku rukami tvarovať do akýchsi guličiek (neodporúčam-čokoláda sa rýchlo topí) takže mi z toho vychádzali rôzne tvary, čo vôbec nevadí. 

V pôvodnom recepte sa dovnútra kopčekov vkladala ešte kandizovaná pomarančová kôra - vynechala som - kôru nemusím.

Tieto čokoládky :) si skladujte v chladničke. 

Gaštanové guličky

250 g gaštanového pyré (1 kocka) 

100 g piškót pomletých na strúhanku

trošku rumu :)

25 g masla

čokoláda (na polevu) 

Postup:

Príprava je veľmi jednoduchá, v miske si roztlačíme pyré vidličkou, prisypeme strúhanku z piškót a vymiešame hmotu, podľa potreby pridáme rum :). Hmotu stlačíme do bochníka a zabalenú do fólie ju vložíme na 20 minút do mrazničky. Nad vodným kúpeľom (nad parou) si v nádobe roztopíme maslo s čokoládou na polevu.

 Hmotu si vyberieme z chladničky, vybalíme z fólie a z hmoty si tvarujeme rovnomerné guličky - dlaňami :). Guličky si položíme na vidličku a nad nádobou s čokoládovou polevou ich pomocou lyžičky celé polievame polevou. Poliate guličky si ukladáme na mriežku kde nám čokoláda stuhne.

Veľkou výhodou je ak je gaštanová hmota chladná - čokoláda nám na guličkách rýchlejšie stuhne. Guličky tiež držíme v chladničke. 

Tak hor sa do výroby vlastnej bonboniéry :) ! 

Pečené zemiaky trochu inak

V zimných mesiacoch sme často pekávali zemiaky v rúre. Klasické nešúpané zemiaky poukladané v rúre, ktoré sme jedli s maslom a cibuľkou, posolené a horúce. Ja som ich ľúbila zapíjať kefírom alebo kyslým mliekom. No proste mňam :).

Recept na trošku iné pečené zemiaky mám už dávno od mojej kamošky. Väčšinou som ich na rozdiel od klasických pečených zemiakov robievala v lete a k nim podávala zeleninové šaláty, alebo rôzne jogurtové dipy. Keď neviete čo na večeru ponúkam tento zemiakový recept - vyskúšajte uvidíte.

Trošku iné pečené zemiaky

zemiaky

bravčová slaninka - prerastená

soľ

koreniny-bylinky

masť

plech, nožík

Postup:

Pokiaľ budete robiť tento recept z nových zemiakov, nemusíte ich ošúpať, pokiaľ zo starších, ošúpte si ich. Ošúpané zemiaky  si rozkrojíme na polovicu a na reznej strane si zemiak narežeme  (zarežeme do zemiaku do 2/3) - poprípade si do neho vyrežeme malý klin. Slaninu si nakrájame na plátky (prípadne si kúpime už plátkovanú slaninu) a do výrezu v zemiaku si plátok vložíme - napasujeme :). Odporúčam napchať do zemiakov čo najviac slaniny :) - dosť sa nám totiž pri pečení spečie. Vôbec Vás nemusí trápiť vizuálna stránka, že slanina trčí všade inak, alebo sa vám zemiak prelomí (proste ho len priložte k sebe), výsledok bude chutný :). Plech na pečenie si vymastíme masťou a zemiaky so slaninou si staviame slaninou dole (na plech). Keď máme plech plný, alebo už nemáme čo ukladať :), zemiaky si potrieme masťou, olejom (aby sa nám na nich držala soľ a bylinky) a posypeme soľou a ľubovolným korením, alebo bylinkami. Zemiaky pečieme v rúre na 180°C až do upečenie - závisí od kvality a veľkosti zemiakov. Je dobré ak majú zemiaky približne rovnaké rozmery aby sa nám upiekli rovnomerne.

Slaninka sa nám na plechu upečie do chrumkava a dá zemiakom výbornú chuť. Pri jedení si k nim môžete spraviť cesnakový dip (jogurt, cesnak, soľ), alebo zeleninový šalát. Výborná večera keď Vám dochádza fantázia :).

Slaninové špirály

Pridávam na môj blog aj niečo až primitívne jednoduché (v dobrom slova zmysle), ale veľmi efektné a chutné. Tieto tyčinky sú ideálne k vínku, len tak na zahryznutie keď čakáte návštevu a zaručene sa rýchlo minú, ak ovšem nie ste vegetariáni: :). Nie je to žiadne hogo - fogo varenie - pečenie, ale však aj takéto šup - šup recepty  treba šíriť a sem tam urobiť a keďže sa nám blíži Silvester - tak nech sa páči vyskúšajte :).

Slaninkové špirálky

lístkové cesto (ja robievam z 2 balíčkov)
prerastená slanina nakrájaná na veľmi tenké plátky 
vajíčko
sezamové semienka, alebo niečo na posypanie - čo kto ľúbi :)
trochu hladkej múky na posypanie dosky
doska na vaľkanie cesta, valček, krájač/nožík, štetec na potieranie tyčiniek vajíčkom, plech, papier na pečenie

Postup:

Na pomúčenej doske si vyvaľkáme lístkové cesto na tenko (snažíme sa vyvaľkať cesto do štvorca, obdĺžnika, najdôležitejšie je aby sa nám po preložení cesto prekrylo), samozrejme čo nám cesto dovolí, aby sme ho ešte z dosky aj odlepili :). 

Na polovicu cesta si poukladáme plátky slaniny (vedľa seba) a preložením cesta slaninu prekryjeme (vlastne ju schováme do cesta). Takto preložené cesto rukami (dlaňami) dobre popritláčame  aby sa nám spojilo. 

Vezmeme si krájatko a nakrájame si cesto na cca 2 cm široké a asi 15 cm dlhé pásiky (samozrejme môžu byť aj úplne iné rozmery :)). Pásik si chytíme za konce a otočením koncov na opačnú stranu si z tyčinky spravíme špirálku (dosť blbo sa to opisuje - viď obrázky) . 

Plech si vyložíme papierom na pečenie a špirály si naň ukladáme. Keď máme plech zaplnený, tyčinky potierame vajíčkom a posýpame sezamom. Pečieme vo vyhriatej rúre 200°C cca 10 minút. Ja som piekla na dvoch plechoch súčasne na programe teplovzdušné pečenie. Je potrebné si to sledovať - pečenie sa môže líšiť v závislosti od Vašej rúry.

Jogurtový chlieb

Ja a chlieb to je kapitola sama o sebe. Nákup chleba bol vždy hororovým zážitkom (vďaka mne) najmä pre môjho drahého. Pri každom druhu chleba som čítala jeho zloženie, prvotne mi išlo o to či v chlebe nie je rasca, ale keď som si to tak čítala neverila som vlastným očiam čo taký chlieb všetko môže obsahovať. Človek by si povedal však taký chleba to je múka, voda, droždie soľ a je to, ale nakoľko to takto nie je ani z ďaleka rozhodli sme sa piecť si chlieb pekne doma. Nie, nemáme pekárničku na chlieb a ani nepoužívame hotové zmesi na chlieb, ktoré už kúpite bežne v obchodoch, ale nie je to napriek tomu nič zložité. Našim prvým druhom chleba bol chlieb kváskový, ktorý samozrejme pečieme do dnes, ale nateraz zverejňujem recept na veľmi jednoduchý druh chleba, ktorý zvládne každý - CHLIEB JOGURTOVÝ :)

Začiatočnícky jogurtový chlieb

500g hustého smotanového jogurtu 

500g múky T650

tekvicové, ľanové, slnečnicové semienka (alebo ak nechcete nemusíte dať žiadne)

1 čajovú lyžičku soli

1 čajovú lyžičku sódy bikarbóny

nádoba s vrchnákom kde budeme chlieb piecť - ja pečiem v nádobe z varného skla

papier na pečenie, vidlička

Postup:

Všetky sypké časti spolu so semienkami si zmiešame v miske s vidličkou. Treba si zapamätať že koľko máme jogurtu toľko dávame múky, môžeme si namiešať múku aj s celozrnnou, alebo s otrubami, ale množstvo treba dodržať. 

Keď máme sypké časti zmiešané, pridáme jogurt a premiešavame kým nemáme všetko rovnomerne zmiešané. Hmota je lepkavá a nevyzerá ako klasické chlebové cesto, ale tak to má byť :). 

Nádobu v ktorej budeme chlieb piecť si vystelieme papierom na pečenie a vyklopíme si do nej cesto z misy v ktorej sme ho zmiešavali. Rúru si necháme vyhriať na 250°C a vložíme do nej zakrytú nádobu aj s cestom a pečieme 25 minút. Po uplynutí tohoto času si stiahneme teplotu na 180°C a pečieme opäť 25 minút a nakoniec nádobu odokryjeme a pečieme 20 minút pri teplote 200°C. Samozrejme sledujeme v poslednej fáze chlieb aby sme ho nespálili (závisí všetko od našej rúry). My pečieme v režime horný a spodný ohrev (bez ventilátora). Po upečení, chlieb z nádoby vyklopíme, stiahneme papier na pečenie a necháme voľne vychladnúť. 

Tento chlebík nájdete určite na internete v rôznych obmenách, nám sa osvedčil tento veľmi jednoduchý a nenáročný recept. Tak do-pečenia priatelia :) !

Hovädzie líčka

Z čias môjho pôsobenia medzi pánmi mäsiarmi :) som neraz počúvala debatu o gulášiku z hovädzích líčok, o tom najjemnejšom mäsku a nenapodobiteľnom guláši z neho. Pravdu povediac som na to po nijakom čase zabudla, až som jedného dňa stála v rade u mäsiara a pani predo mnou sa pýtala či majú hovädzie líčka. A mali! Kúpila som ich aj ja, aj keď som zatiaľ netušila čo s nimi, ale chcela som ich určite vyskúšať. Keď som si ich priniesla domov a vybalila ich bola som prekvapená až sklamaná. Toto má byť tá super lahôdka!? Kusy mäsa vo veľkosti dlane pomerne tuhej konzistencie, ktoré šli skutočne z tuha krájať. No keďže sa nevzdávam (boli aj dosť drahé) - šla som do toho! Na nete som našla recepty, ktoré mi na prvý pohľad príliš nevyhovovali  a tak som teda urobila ten akoby guľáš :). Poviem Vám je to šichta, ale výsledok naozaj stojí za to. 

Legendami opradené hovädzie líčka :)

hovädzie líčka -koľko zoženiete :) my sme zohnali 2 ks

cibuľa - hovorí sa koľko mäsa toľko cibule :)

bravčová masť

červené víno

voda

soľ

čierne/červené korenie

čili paprika alebo sladká pokiaľ nemusíte štipľavé

rozmarín

hrniec a veľa, veľa času... (a to fakt)

Postup:

Hovädzie líčka si umyjeme a ak máme na ich povrchu blany, tak ich nožom odstránime. Líčka si krájame tak aby sme priečne krájali svalovinu a šľachy ktorými sú prerastené - ide to naozaj z tuha. 

Nakrájame si ich na kúsky asi ako na guľáš. Očistíme si cibuľu a nakrájame ju na kocky. 

V hrnci v ktorom budeme líčka variť si rozpustíme bravčovú masť, upražíme si cibuľu a pridáme nakrájané líčka. Miešame ich pokým sa nám nezatiahnu, prilejeme vodu aby bolo mäso zakryté a prikryjeme pokrievkou. Mäso v tejto fáze v žiadnom prípad nesoľte (asi by nezmäklo nikdy :)). 

A teraz potrebujete veľa, veľa času, nakoľko líčka varíme do mäkka, čo znamená že sa nám musia šľachy v mäse úplne rozpustiť. Priznám sa že my sme ich varili asi 6 hodín pokiaľ nám zmäkli. Líčka podlievame červeným vínom a vodou, na nete som sa dočítala  že sa má podlievať vývarom, čo je podľa mňa príliš. Korenie, rozmarín, papriku pridávajte v druhej tretine varenia a soľte až keď vám mäso naozaj zmäkne. Pri varení, najmä ku koncu, dávajte pozor nakoľko vám pustené šľachy z mäsa vytvoria glejovitú šťavu ktorá sa ľahko pripeká na hrniec - takže častejšie miešajte a podlievajte. 

Ak zvládnete tieto peripetie naozaj sa dočkáte veľmi dobrého jedla - mäsa ktoré sa dá krájať lyžicou. Drahý stále hovorí - keby sme mali tlakový hrniec bolo by to určite za dve hodiny! Tak skúste a napíšte či to tak naozaj je :). 

Podávame s knedľou, alebo len tak s chlebíkom.

P.S. fotku dokončených líčok som už nezvládla, dúfam že mi to po tom 6 hodinovom maratóne odpustíte.

P.S.2: napriek všetkým peripetiám sme ich varili už 3- krát (po čase vždy zabudnem čo to je), alebo tá chuť ma vždy presvedčí ? :)